Aké clo sa má zaplatiť, ak sa softvér vyvinutý v EÚ vyváža do tretej krajiny a je v nej zabudovaný do iného výrobku, napr. automobilu, keď sa tento výrobok potom dováža do EÚ?

Zvyčajne sa na výrobok dovážaný z tretích krajín, bez ohľadu na pôvod zložiek takýchto výrobkov, uplatňuje clo podľa kombinovanej nomenklatúry EÚ, pokiaľ takýto výrobok nebol úplne liberalizovaný na základe dohody o voľnom obchode medzi EÚ a vyvážajúcou krajinou. Dovozca však môže využiť dostupné colné postupy v EÚ, aby sa vyhol plateniu cla na zložku vyrobenú v EÚ, ale spracovanú v tretej krajine.

Dostupným postupom pre danú situáciu je pasívny zušľachťovací styk. To znamená, že spoločnosť, ktorá vyvinula alebo kúpila softvér v EÚ (vlastník softvéru), musí získať povolenie na pasívny zušľachťovací styk pred inštaláciou softvéru do vozidla alebo jeho časti. Spoločnosť sa musí obrátiť na príslušný colný orgán so sídlom v mieste, kde sa vedú záznamy a dokumentácia vlastníka softvéru, ktoré umožňujú colnému orgánu prijať rozhodnutie (hlavné účty na colné účely) (v jednom z 27 členských štátov).

Podrobnosti, ktoré sa majú vyplniť v povolení, zahŕňajú údaj o hodnote softvéru (obchodná hodnota), ktorý sa potom odpočíta od hodnoty dovezeného automobilu/auta pri dovoze. Hodnota softvéru bude predstavovať náklady na jeho výrobu alebo jeho nákupnú cenu. Clo sa bude vyberať z rozdielu v tejto hodnote (pridanej hodnote). Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa ukončí colný režim pasívny zušľachťovací styk, t. j. čas, do ktorého by sa mal uskutočniť dovoz konečného výrobku.

Dovozca EÚ musí v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu uviesť príslušné povolenie na pasívny zušľachťovací styk.