Investície – piliere
Medzinárodná investičná politika EÚ je založená na troch kľúčových pilieroch
Uľahčovanie investícií
Uľahčenie investícií je širokou koncepciou, ktorá sa v posledných rokoch v investičných kruhoch čoraz viac uznáva ako dôležitý prostriedok na prilákanie investícií.
Zjednodušujúce opatrenia sa zameriavajú na uľahčenie vytvárania, prevádzkovania a rozširovania investícií pre investorov. Tieto opatrenia sa celkovo zameriavajú na zlepšenie transparentnosti a predvídateľnosti investičného prostredia, zjednodušenie a zefektívnenie investícií a administratívnych postupov/požiadaviek a zabezpečenie odvolacích a revíznych postupov.
Takéto opatrenia konkrétne zahŕňajú rôzne požiadavky na uverejňovanie a informácie týkajúce sa vstupu a prevádzky investícií, zriadenia kontaktných miest a informačných miest, požiadaviek týkajúcich sa dokumentácie a spracovania neúplných žiadostí, mechanizmov typu jednotného kontaktného miesta, ktoré treba uviesť. Prieskumy investorov zdôraznili tieto oblasti ako kritické faktory pri rozhodovaní investovať.
Liberalizácia investícií
Cieľom liberalizácie investícií je zabezpečiť rovnaké podmienky pre zahraničných investorov na trhoch tretích krajín.
Liberalizácia zahŕňa zásady (napr. prístup na trh, národné zaobchádzanie a zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod) a záväzky, ktoré umožňujú otvorenie trhov tretích krajín pre investorov z EÚ. Cieľom týchto pravidiel je umožniť alebo uľahčiť zakladanie podnikov (dcérskych spoločností, pobočiek, zastupiteľských kancelárií) v službách a iných službách (napr. výroba, poľnohospodárstvo, ťažba, výroba energie).
Pravidlá prístupu na trh môžu napríklad zahŕňať odstránenie obmedzení počtu prevádzkovateľov alebo hodnoty transakcií (napr. kvóty, monopoly a testy hospodárskych potrieb), zníženie alebo odstránenie požiadaviek na zahraničné vlastníctvo alebo požiadaviek na spoločné podniky.
Ochrana investícií
Normy ochrany investícií poskytujú investorom a ich investíciám záruky, ako aj právo hostiteľských vlád regulovať legitímne ciele verejnej politiky.
Záväzky v dohodách o ochrane investícií zahŕňajú zásady, ako je nediskriminácia, spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie (FET) s investormi alebo kompenzácia v prípade vyvlastnenia vo vzťahu k aktívam investorov v tretích krajinách.
Dohody o ochrane investícií môžu pomôcť znížiť vnímané riziká investovania v určitých krajinách. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 má EÚ výlučnú právomoc v oblasti ochrany investícií priamych zahraničných investícií. EÚ vo svojich najnovších dohodách zaviedla jasnejšie pravidlá týkajúce sa práva na reguláciu cieľov verejnej politiky a takisto výrazne zrevidovala mechanizmus riešenia sporov (systéminvestičných súdov, Príručka k systému investičných súdov).
Dohody o ochrane investícií tradične zahŕňali mechanizmy urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS), ktoré investorom poskytujú priamy prístup k rozhodcovskému konaniu proti štátom.