Investície – piliere
Medzinárodná investičná politika EÚ je založená na troch kľúčových pilieroch
Uľahčenie investovania
Uľahčenie investícií je široký pojem, ktorý v posledných rokoch získal väčšie uznanie v investičných kruhoch ako dôležitý prostriedok na prilákanie investícií.
Zjednodušujúce opatrenia sa zameriavajú na uľahčenie zakladania, prevádzky a rozširovania investícií pre investorov. Tieto opatrenia sa celkovo zameriavajú na zlepšenie transparentnosti a predvídateľnosti investičného prostredia, zjednodušenie a zefektívnenie investičných a administratívnych postupov/požiadaviek a zabezpečenie odvolania a preskúmania.
Konkrétne, takéto opatrenia zahŕňajú rôzne požiadavky na uverejňovanie a poskytovanie informácií týkajúcich sa vstupu a prevádzky investícií, zriadenia kontaktných a informačných miest, požiadaviek týkajúcich sa dokumentácie a spracovania neúplných žiadostí, mechanizmov jednotného kontaktného miesta na uvedenie niekoľkých. Prieskumy investormi poukázali na tieto oblasti ako na kritické faktory ich rozhodnutia investovať.
Liberalizácia investícií
Liberalizácia investícií sa snaží dosiahnuť rovnaké podmienky pre zahraničných investorov na trhoch tretích krajín.
Liberalizácia zahŕňa zásady (napr. prístup na trh, národné zaobchádzanie a zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod) a záväzky, ktoré umožňujú otvorenie trhov tretích krajín pre investorov z EÚ. Cieľom týchto pravidiel je umožniť alebo uľahčiť zakladanie podnikov (dcérskych spoločností, pobočiek, zastupiteľských kancelárií) v službách a neslužbách (napr. výroba, poľnohospodárstvo, ťažba, výroba energie).
Pravidlá prístupu na trh môžu napríklad zahŕňať odstránenie obmedzení počtu prevádzkovateľov alebo hodnoty transakcií (napr. kvóty, monopoly a testy hospodárskych potrieb), zníženie alebo odstránenie požiadaviek zahraničnej vlastníckej štruktúry alebo požiadavky spoločných podnikov.
Ochrana investícií
Normy na ochranu investícií poskytujú záruky investorom a ich investíciám, ako aj právo hostiteľských vlád regulovať legitímne ciele verejnej politiky.
Záväzky v dohodách o ochrane investícií zahŕňajú zásady, ako sú nediskriminácia, spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie (FET) pre investorov alebo náhrada v prípade vyvlastnenia v súvislosti s aktívami investorov v tretích krajinách.
Dohody o ochrane investícií môžu pomôcť pri znižovaní vnímaných rizík investovania v určitých krajinách. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 má EÚ výlučnú právomoc v oblasti ochrany investícií v oblasti priamych zahraničných investícií. EÚ vo svojich najnovších dohodách zaviedla jasnejšie pravidlá týkajúce sa práva na reguláciu cieľov verejnej politiky a tiež výrazne zrevidovala mechanizmus riešenia sporov (systém investičných súdov).
Dohody o ochrane investícií tradične zahŕňali mechanizmy urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS), ktoré poskytujú investorom priamy prístup k rozhodcovskému konaniu proti štátom.