Systém investičných súdov
Čo je systém investičných súdov?
Systém investičných súdov (ďalej len „systém investičných súdov“) je určený na riešenie nedostatkov urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ďalej len „ISDS“) a ad hoc rozhodcovských súdov. Cieľom systému vnútornej kontroly je zabezpečiť najvyššie normy transparentnosti, legitímnosti a neutrality.
Spory medzi zahraničnými investormi a štátom, v ktorom sa investícia uskutočnila – t. j. „hostiteľským štátom“, sa urovnajú na neutrálnom fóre. To sa však nedosiahne prostredníctvom ad hoc rozhodcovského konania, v rámci ktorého strany zúčastnené na spore vymenujú rozhodcov, ale skôr prostredníctvom inštitucionalizovaného rozhodovacieho orgánu, čo povedie k dvojstupňovému stálemu mechanizmu s prvostupňovým súdom a odvolacím súdom. Stály súd sa bude skladať z nezávislých vysokokvalifikovaných sudcov, na ktorých sa vzťahujú prísne etické pravidlá.
V záujme zabezpečenia nestrannosti a nezávislosti je zloženie Tribunálu starostlivo vyvážené: tretina členov Tribunálu je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ, jedna tretina je štátnym príslušníkom druhej strany predmetnej dohody a zvyšná tretina sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Rovnaký podiel sa zachová aj pre jediný senát súdu, ktorý vec prejednáva, ako ho vymenuje predseda Súdu pre verejnú službu.
Systém investičných súdov je prvým krokom k zriadeniu mnohostranného investičného súdu (MIC) a nahradí ho MIC, keď nadobudne účinnosť.
Ako funguje postup v rámci systému vnútornej kontroly?
Rozhodovacie konanie v rámci systému ICS je rozdelené do troch hlavných fáz.
- konzultačná fáza
- fáza rozhodcovského súdu a
- fáza odvolania.
Len ak spor nie je možné vyriešiť prostredníctvom konzultácií, prejde sa do fázy rozhodcovského súdu a len v prípade podania odvolania sa spor presunie do fázy odvolania.
Každá dohoda o ochrane investícií (IPA) alebo širšia dohoda vrátane systému investičných súdov obsahuje konkrétne časové rámce pre tieto fázy.
V prípade údajného porušenia by sa spor mal v čo najväčšej možnej miere urovnať zmierom prostredníctvom konzultačnej fázy. Zmluvná strana požiada o konzultácie prostredníctvom písomnej žiadosti doručenej druhej strane, v ktorej sa uvedie sporné opatrenie a zahrnuté ustanovenia, o ktorých sa domnieva.
Ak sa stranám nepodarí vyriešiť spor prostredníctvom konzultácií, súdu sa môže predložiť nárok. Tribunál prerokuje vec a rozhodne a vydá rozsudok v súlade s uplatniteľným právom.
Ak rozsudok prvostupňového súdu obsahuje chyby, možno sa proti nemu odvolať. Odvolací súd preskúma rozsudok a vydá konečný rozsudok.
Viac informácií nájdete v príručke k systému investičných súdov
Sprostredkovanie
Čo je mediácia?
Mediácia je mechanizmus alternatívnehoriešenia sporov. Vychádza zo súhlasu strán sporu s nájdením vzájomne dohodnutého riešenia sporu s pomocou tretej osoby, t. j. mediátora.
Strany sa môžu rozhodnúť pre mediáciu kedykoľvek, a to aj po začatí konania.
Vzhľadom na dobrovoľný a konsenzuálny základ vedie mediácia k flexibilnému postupu, ktorý sa prispôsobuje osobitným potrebám strán v konkrétnom prípade.
Strany vykonávajú kontrolu nad mediáciou, pokiaľ ide o
- vymenovanie mediátora,
- rozsah a výsledok mediácie.
Mediátor je totiž vymenovaný dohodou strán sporu a strany sporu rozhodujú o otázkach, ktoré sa majú predložiť mediátorovi. Dohoda o urovnaní sa preto bude vzťahovať výlučne na otázky, ktoré sa strany rozhodli vyriešiť mediáciou.
Aké sú výhody mediácie?
Mediácia poskytuje niekoľko výhod. Umožňuje stranám ušetriť čas a náklady vďaka svojej flexibilite, pretože môže zabrániť dlhým a nákladným súdnym sporom. Okrem toho mediácia môže lepšie chrániť záujmy a vzťahy strán.
Ako sa mediácia líši od súdnych sporov?
Na rozdiel od sudcu v súdnom konaní mediátor stranám neukladá žiadne rozhodnutie, ale namiesto toho pomáha stranám dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu, a to iniciovaním stretnutí, diskusiou o predmetných otázkach a pomocou stranám pri hľadaní možných riešení. Mediačné konanie je tiež prispôsobené osobitným potrebám strán, aby sa zabezpečilo hladké a rýchle riešenie sporu.