Západný Balkán
Od začatia procesu stabilizácie a pridruženia EÚ postupne uzatvárala dvojstranné dohody o voľnom obchode (ďalej len „dohody o stabilizácii a pridružení“) s každým partnerom zo západného Balkánu.
- Albánsko (2009)
- Severné Macedónsko (2004)
- Čierna Hora (2010)
- Srbsko (2013)
- Bosna a Hercegovina (2015)
- Kosovo* (2016)
* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.)
Dohody o stabilizácii a pridružení sú nástrojmi, ktoré zabezpečujú hospodársky rozvoj a politickú stabilizáciu krajín v regióne a vytvorenie úzkeho a dlhodobého pridruženia medzi EÚ a západným Balkánom.Dohody o stabilizácii a pridružení v skutočnosti predstavujú právny nástroj na zosúladenie s acquis EÚ a postupnú integráciu do trhu EÚ.
Dohody o stabilizácii a pridružení zriadili počas prechodného obdobia oblasť voľného obchodu, ktorá sa v súčasnosti skončila pre všetky krajiny okrem Kosova (2026).
V dohodách sa predpokladá odstránenie ciel a necolných obmedzení dvojstranného obchodu a vzťahuje sa na tovar vo všetkých kapitolách harmonizovaného systému.Len niekoľko výnimiek týkajúcich sa niektorých poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybného hospodárstva nie je úplne liberalizovaných a podliehajú zníženým clám a/alebo preferenčným kvantitatívnym úľavám.
Pravidlá pôvodu sa riadia paneuro-stredomorským dohovorom.
Okrem toho dohody obsahujú ustanovenia týkajúce sa záležitostí hospodárskej súťaže, vysokej úrovne ochrany práv duševného vlastníctva a posilnenej spolupráce v colných záležitostiach.Zahŕňajú aj ďalšie pravidlá týkajúce sa najmä verejného obstarávania, aproximácie právnych predpisov v mnohých oblastiach vrátane normalizácie, ako aj ustanovenia týkajúce sa služieb a usadenia sa.