Obchodné dohody
V súčasnosti má EÚ najväčšiu obchodnú sieť na svete s viac ako 40 individuálnymi dohodami s krajinami a regiónmi. Tieto dohody uľahčujú obchod s výrobkami a službami medzi EÚ a jej vonkajšími partnermi.
Do zoznamu sa stále pridávajú nové dohody a staršie dohody sa revidujú a ich aktualizácie sa prerokúvajú s partnerskými krajinami.
Odstránenia ciel
Niektoré dohody sa zameriavajú najmä na odstránenie ciel
- Dohody o pridružení s ôsmimi stredozemskými krajinami (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Palestínske okupované územia a Tunisko)
- Dohody s Mexikom a Čile
- Dohody o hospodárskej oblasti s Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom
- Colné zväzy s Türkiye, Andorrou a San Marínom
- Dohody o stabilizácii a pridružení so šiestimi krajinami západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko), ktoré obsahujú dodatočné ustanovenia na prípravu ich postupnej integrácie na trh EÚ
- Dohody so Švajčiarskom a Faerskými ostrovmi
Komplexnejší prístup na trh
Medzi ďalšie patria oveľa širšie záväzky týkajúce sa otvorenia obchodu s tovarom a službami, ako aj investícií, verejného obstarávania, hospodárskej súťaže, dotácií a regulačných otázok.
- Kanada
- Stredná Amerika (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama)
- Kolumbia, Ekvádor a Peru
- Singapur
- Južná Kórea
- Vietnam
Cieľom týchto dohôd je vytvoriť pevnejšie režimy obchodovania s príslušnými obchodnými partnermi založené na pravidlách a hodnotách. Dohody zahŕňajú tiež osobitné ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji.
Najnovšie obsahujú aj osobitné ustanovenia na riešenie výziev, ktorým čelia moderné hospodárstva a spoločnosti, ako je napríklad dohoda o hospodárskom partnerstve s Japonskom, ktorá obsahuje kapitolu o malých a stredných podnikoch, ako aj osobitné ustanovenia o informačných a telekomunikačných službách a elektronickom obchode.
Aproximácia právnych predpisov
Osobitný typ dohôd sa zameriava na sprísnenie hospodárskych väzieb medzi EÚ a jej susedmi tým, že ich regulačné rámce približujú k právu EÚ, najmä v oblastiach súvisiacich s obchodom. Platí to napríklad pre dohody s
Rozvojom
Ďalší osobitný typ dohôd má výslovný rozvojový cieľ. Ide o asymetrické obchodné dohody, podľa ktorých štáty AKT v priebehu 15 až 20 rokov liberalizujú približne 80 % svojho obchodu, zatiaľ čo EÚ im umožní bezcolný a bezkvótový prístup od prvého dňa nadobudnutia platnosti zmluvy.
V súčasnosti sa väčšina takýchto dohôd vzťahuje na obchod s tovarom a rozvojovú spoluprácu. Dohoda o hospodárskom partnerstve (DHP) s Karibskou oblasťou obsahuje aj ustanovenia o službách, investíciách a iných témach súvisiacich s obchodom.
Na základe týchto dohôd EÚ poskytuje významnú pomoc súvisiacu s obchodom na podporu partnerských krajín pri vykonávaní dohôd, posilňovaní konkurencieschopnosti vývozu a budovaní hospodárskej infraštruktúry. Príslušné krajiny patria do afrických, karibských a tichomorských regiónov.
- Západná Afrika (Ghana, Pobrežie Slonoviny)
- Stredná Afrika (Kamerun)
- Východná a južná Afrika (Komory, Madagaskar, Maurícius, Seychely a Zimbabwe)
- Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (Botswana, Eswatini, Lesotho, Mozambik, Namíbia a Južná Afrika)
- CARIFORUM (Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Dominikánska republika, Grenada, Guyana, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent, Surinam a Trinidad a Tobago)
- Tichomorie (Fidži, Papua-Nová Guinea, Samoa a Šalamúnove ostrovy)
- Arménsko
- Azerbajdžan
- Irak
- Kazachstan