Obchodné dohody
EÚ má v súčasnosti najväčšiu sieť obchodných dohôd na svete s viac ako 40 individuálnymi dohodami s viac ako 70 krajinami. Tieto dohody uľahčujú obchod s tovarom a službami medzi EÚ a jej vonkajšími partnermi.
Do siete sa naďalej pridávajú nové dohody, zatiaľ čo staršie dohody sa revidujú a o aktualizáciách sa rokuje s partnerskými krajinami.
Odstránenie ciel
Niektoré dohody sa zameriavajú najmä na odstránenie ciel:
- Dohody o pridružení s ôsmimi krajinami Stredozemia (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, palestínske okupované územia a Tunisko)
- Dohody s Mexikom a Čile
- Dohody o hospodárskom priestore s Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom;
- Colné únie s Tureckom, Andorrou a San Marínom
- Dohody o stabilizácii a pridružení so šiestimi krajinami západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko) obsahujúce dodatočné ustanovenia na prípravu ich postupnej integrácie do trhu EÚ
- Dohody so Švajčiarskom a Faerskými ostrovmi.
Komplexnejší prístup na trh
Ďalšie dohody zahŕňajú oveľa širšie záväzky týkajúce sa otvorenia obchodu s tovarom a službami, ako aj investícií, verejného obstarávania, hospodárskej súťaže, dotácií a regulačných otázok:
- Kanada
- Stredná Amerika (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama)
- Kolumbia, Ekvádor a Peru
- Singapur
- Južná Kórea
- Vietnam.
Cieľom týchto dohôd je vytvoriť s dotknutými obchodnými partnermi silnejšie obchodné režimy založené na pravidlách a hodnotách a zahrnúť osobitné ustanovenia o obchode a udržateľnom rozvoji.
Nedávne dohody obsahujú aj osobitné ustanovenia na riešenie výziev, ktorým čelia moderné hospodárstva a spoločnosti, ako je napríklad dohoda o hospodárskom partnerstve s Japonskom, ktorá obsahuje kapitolu o malých a stredných podnikoch a osobitné ustanovenia o informačných a telekomunikačných službách a elektronickom obchode.
Aproximácia právnych predpisov
Osobitný druh dohôd sa zameriava na sprísnenie hospodárskych väzieb medzi EÚ a jej susedmi priblížením ich regulačných rámcov k právu EÚ, najmä v oblastiach súvisiacich s obchodom. Platí to napríklad pre dohody s:
Rozvoj
Ďalší osobitný typ dohody má explicitný rozvojový cieľ. Ide o asymetrické obchodné dohody, v ktorých príslušné africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT) liberalizujú približne 80 % obchodu počas obdobia 15 až 20 rokov, zatiaľ čo EÚ poskytuje od prvého dňa bezcolný a bezkvótový prístup.
Väčšina týchto dohôd sa týka obchodu s tovarom a rozvojovej spolupráce. Dohoda o hospodárskom partnerstve (DHP) s Karibskou oblasťou obsahuje aj ustanovenia o službách, investíciách a iných témach súvisiacich s obchodom.
Na základe týchto dohôd poskytuje EÚ významnú pomoc súvisiacu s obchodom s cieľom pomôcť partnerským krajinám pri vykonávaní dohôd, posilniť konkurencieschopnosť vývozu a rozvíjať hospodársku infraštruktúru. Dotknuté krajiny patria do skupiny AKT:
- Západná Afrika (Ghana, Pobrežie Slonoviny)
- Stredná Afrika (Kamerun)
- východná a južná Afrika (Komory, Madagaskar, Maurícius, Seychely a Zimbabwe)
- Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (Botswana, Svazijsko, Lesotho, Mozambik, Namíbia a Južná Afrika)
- Cariforum (Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Dominikánska republika, Grenada, Guyana, Jamajka, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent, Surinam a Trinidad a Tobago)
- Tichomorie (Fidži, Papua-Nová Guinea, Samoa a Šalamúnove ostrovy).